Úvodná stránka Diskusné Fóra Pripomienky ku novým podmienkam uchovnenia Ako ďalej v chove slovenského kopova

Táto téma obsahuje 0 odpovedí, má 1 hlas, a bola naposledy aktualizovaná používateľom  Jaroslav Dudík pred 3 rokmi, 3 mesiacmi.

Zobrazuje sa 1 príspevok (z celkového počtu 1)
  • Autor
    Príspevky
  • #9950

    Jaroslav Dudík
    Účastník (Participant)

    Dobrý deň!
    Som rád, že sa otvára možnosť diskutovať aj o tejto téme. Určite na ňu bude veľa názorov. Podstatné je však to, aby cieľ bol jednotný. Ako majiteľa chovného jedinca ma zaujíma, čo v tejto oblasti plánuje urobiť výbor, tj. chcel by som počuť, alebo čítať filozofický zámer, ktorý má výbor. Myslím, že nielen ja, ale veľa členov je zvedavých na tento zámer. Osobne si myslím, že SK rokmi vývoja prešiel výraznými zmenami. Možno bohužiaľ nie vždy k lepšiemu. Väčšina milovníkov SK má predstavu, že v súčasnosti je kopov dokonalý po exteriérovej aj pracovnej stránke. S týmto názorom nemôžem súhlasiť. Podľa mňa je potrebné v postupných krokoch v rámci chovu riešiť ako exteriér, tak i pracovnú stránku.
    Čo sa týka exteriéru, tak kopovovi možno vyčítať jeho “hmotnosť”. O tejto kategórií som v minulosti veľa diskutoval práve s ľuďmi, ktorí prispali k tomu, že chovné suky vážia 20 kg a chovní psi 24 kg (údaj som prebral zo správy hl. poradcu chovu). Ak je optimálna váha kopova 16 kg v rozpätí 14-20kg, tak to čo dnes chováme je čosi iné ako hovorí štandard. Občas som si pri spomenutých diskusiách vypočul, že tomu nerozumiem a že kopov prešiel vývojom a …. rôzne iné somariny. Nie!!!! Štandard nie je z gumy a nemôže sa meniť ani v prípade ak v krajine pôvodu zavládne iná móda. Dnešní kopoviari sú na výstavách odchovaní rozhodnutiami exteriérových rozhodcov, ktorí práve tieto 20 kg suky a 24 kg psov hodnotia ako výborných. Je pravda sú pekní, ale ťažkí. A hmotnosť im robí problém pri vytrvalom pohybe. Pekne o tom píše pán A. Renčo, keď hovorí, že SK je akousi zmenšeninou vlka, čo do zauhlenia končatín, pomeru výšky a dĺžky a aj váhy. Ak by bol kopov ľahší, bol aj vytrvalejší.
    Čo sa týka pracovných vlastností, tak si myslím, že nebolo až takým prínosom uprednostňovať v chove šialených štváčov, na rozdiel od uvážlivých duričov, overujúcich si za hodinu pár krát pohyb svojho pána. Myslím si, že kopov pracujúci v kontakte s vodičom je ďaleko hodnotnejší, ako kopov, ktorý nezastane skôr ako nenájde diviaky, keď aj za tromi horami, možno aj za tromi vodami. Mal som a mám česť mať i takých i onakých. A šialeného štváča neprerobíte, ten to má v sebe, ten to má v génoch. Tam vám pomôže len GPS, ale ani to nie je vždy úplná spása. Podľa skúšobného poriadku, by často takýto šialený štváč mal byť vyradený zo skúšok, alebo súťaží, ale vždy sa to prejde s konštatovaním, že išiel so zverou.
    Viem, že s týmto názorom mnohí nebudú súhlasiť, ale dnešná prax v poľovníctve, kde už neplatia vzťahy ako v dobách, keď vznikala dnešná podoba SK, ukázala, že tento stav treba prehodnotiť. Ak chceme pred svetom prezentovať, že slovenský kopov je naše kultúrne dedičstvo, mali by sme ho prezentovať v podobe v akej bol vyformovaný, v podobe v akej nám ho zanechali naši predchodcovia. Tú podľa mňa plne zohľadňuje platný štandard.
    S pozdravom

    JD

Zobrazuje sa 1 príspevok (z celkového počtu 1)

Musíte byť prihlásený any ste mohli odpovedať na túto tému

Close Menu