Bonitácia z výkonu 10.02.2019 Nemcovce – výsledky

This Post Has 2 Comments

1. 

   Marián Babej 12. februára 2019

   Vážený priatelia kopoviari,
   vzhľadom na možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým článkom na našej vebovej stránke dovolím si napísať zopár viet k skúške odvahy slovenských kopov v Nemcovciach, ktorá je jednou z podmienok zaradenia jedinca do chovu.
   Hneď v úvode chcem uviesť, že tento príspevok nie je kritika vedenia klubu, alebo rozhodcov prítomných na preskúšaní, je to len môj názor a postoj, ktorý spolu s niekoľkými inými členmi klubu môže v budúcnosti pomôcť riešiť niektoré sporné situácie.
   Bonitácie v Nemcovciach som sa žiaľbohu nezúčastnil, lebo ma zmohla chrípka, ktorá momentálne okupuje územie Slovenska, no po rozhovore s viacerými zúčastnenými na tejto akcii som bol pravdupovediac prekvapený z priebehu samotnej akcie. K žrebovaniu a určovaniu poradia sa nebudem vyjadrovať napriek tvrdeniam niektorým prítomných, pretože je to dosť chúlostivá vec a ja som to nevidel na vlastné oči. Budem písať len o veciach, ktoré sú jasné a preukázateľné.
   V obore v Nemcovciach sa nachádzajú dva kusy diviačej zveri, a to lanštiak menšieho vzrastu a diviača. Vzhľadom na to, že diviaky sú menšieho vzrastu, sú aj dosť pohyblivé a v podstate aj pes s priemernou ostrosťou ich dokáže rozhýbať. Možno že aj práve preto si diviaky vytvorili obranný mechanizmus a v potoku smerom do svahu pod zemným povrchom si vyhĺbili akýsi tunel, pripomínajúci „noru“. Asi od polovice preskúšania, ak už toho diviaky mali plné zuby, hľadali útočisko v spomínanom úkryte pod zemským povrchom (podotýkam, že do tej doby jedince preskúšanie zvládali). Všetci dobre vieme, že ak pes, ktorý ide do obory po niekoľkých psoch, celá obora je zapachovaná čerstvými stopami pohybujúcej sa zveri a tieto jedince musia hľadať najmä očami. Situácia, kedy diviaky sú v takejto skrýši pod zemou, je pre psa a to najmä mladé jedince veľmi neprirodzená a potrebuje skutočne šťastie, aby vizuálne diviakov zahliadol, pritom máloktorý pes má skúsenosti s tým, že diviak sa nachádza v takejto skrýši (vhodná situácia pre brlohára 🙂 ). Svedčia o tom aj výsledky z bonitácie z Nemcoviec, kde diviaky v druhej polovici boli schované pod zemou a od tej doby množstvo psov túto skúšku nezvládlo. Je pravda, že je to aj o šťastí a o vyžrebovaní čísla, no ak kompetentní, ktorí posudzovali výkon psíkov videli, že diviaky sú skutočne uchýlené v nejakej diere pod zemou, čo je maximálne neprirodzené a aj pre rozhodcov neposuditeľné, mali prijať určité opatrenia, diviakov z diery nejakým spôsobom vyhnať, alebo ju zatarasiť, aby všetky psy mali aspoň podobné podmienky. Myslím si, že nebol veľký problém takéto opatrenie zrealizovať. Chcem uviesť, že aj moja sučka s poradovým číslom 13 diviakov nenašla a priznávam , že je to z časti aj moja vina vzhľadom na to, že som ju na preskúšanie kvôli mojej chorobe poslal s iným vodičom, ale nie som si istý, či by tých diviakov našla aj v mojej prítomnosti, keďže oplôtok bol plný čerstvých pachov po 12 psoch a pobehujúcich diviakoch a na prácu pod zemou na diviačiu zver som ju skutočne nepripravoval :). O neprirodzenosti daného stavu svedčia aj výsledky preskúšania, kde je jasne viditeľné, že najviac psov na preskúšaní neuspelo v druhej polovici preskúšania, kedy už diviaky boli schované v diere pod zemou. Na fotografii, ktorá je zverejnená pri preskúšaní v Nemcovciach, vidieť približne túto situáciu, mimochodom je na nej sučka Rona od Riečky, ktorá uspela a bola ohodnotená známkou G6 no ako môžu rozhodcovia posúdiť spôsob práce kopova, ktorý hlási do diery, z ktorej ju atakuje diviak? Myslím si, že len ťažko môže takéhoto diviaka dostať do pohybu, aj keď je z fotografie zrejmé, že sučka doráža do hlavy diviaka z tesnej blízkosti. Je obrovský rozdiel, ak pes na povrchu v obore z metrovej vzdialenosti hlásil diviaka, ten sa dal do pohybu a pes bol ohodnotený známkou G5, oproti tomu pes, ktorý má diviaka v „nore“ a aby ho dostal do pohybu, musel by ho vytiahnuť von za rypák, čo mi pripadá nelogické a extrémne. Chcem tým len povedať, že rozhodcovia v tejto situácii nemohli transparentne posúdiť psa, ktorý mal diviaka v takomto úkryte a takáto situácia je neprirodzená a neprípustná.
   Týmto článkom chcem len upozorniť na to, že každý by mal mať pri preskúšaní aspoň podobné podmienky a v tomto prípade pri troche ochoty a snahy sa to dalo hravo zabezpečiť.

   PS: Pripadá mi trošku komické vyznačenie červenou farbou jedince, ktoré na preskúšaní neuspeli vzhľadom na to, že v minulosti ste takto psov nevyznačovali. Znamená to, že tie psy sú horšie ako tie prvé, ktoré mali trochu viac šťastia pri žrebovaní a skúšku úspešne vykonali, alebo že sú súce na ods… ? :-).

   S pozdravom
   Ing. Marián Babej

2. 

   admin 12. februára 2019

   Ahoj Marián, keď ťa dráždi červená farba 🙂 tak to dám ako to bývalo, uspel, neuspel. Bola to vizuálna pomoc pre tých čo sa zrovna nemusia dobre orientovať v kódoch.

Comments are closed.